Peru pražené kávovníkové zrno

[vc_row css=“.vc_custom_1646138731250{padding-bottom: 20px !important;}“ mobile_bg_img_hidden=“no“ tablet_bg_img_hidden=“no“ woodmart_parallax=“0″ woodmart_gradient_switch=“no“ row_reverse_mobile=“0″ row_reverse_tablet=“0″ woodmart_disable_overflow=“0″][vc_column width=“1/3″][vc_column_text text_larger=“no“ css=“.vc_custom_1648045349186{padding-right: 40px !important;}“]Poslednú šálku KÁVY so mnou si daj,
ďalej ma už prosím nespovedaj.
Slza na krajíčku pomaly steká,
vo vnútri vo mne pohla sa rieka.

Poslednú šálku KÁVY so mnou si daj,
ja budem úprimná, Ty ak chceš hraj.
Keď láska končí sa, len horká chuť,
učí nás odísť, no nezabudnúť.[/vc_column_text][vc_column_text text_larger=“no“ css=“.vc_custom_1646935528469{padding-top: 40px !important;padding-right: 40px !important;padding-bottom: 40px !important;padding-left: 40px !important;background-color: #f3eee9 !important;border-radius: 10px !important;}“]

Kamil Peteraj

[/vc_column_text][vc_row_inner][vc_column_inner][/vc_column_inner][/vc_row_inner][/vc_column][vc_column width=“1/3″][vc_column_text text_larger=“no“]

  Obal kávy Peru

Obal kávy Peru vytvoril svojím typickým „maľbopisom“ s ľudovými prvkami Ján Glózik. Prepojenie Oravy a Peru v maliarskej skratke zachytáva príbeh kávovníkového zrna a jeho plavbu do Oravakafe.[/vc_column_text][vc_row_inner][vc_column_inner][vc_single_image image=“7315″ img_size=“full“ onclick=“link_image“ parallax_scroll=“no“ css=“.vc_custom_1646215942027{margin-top: -20px !important;}“][vc_column_text text_larger=“no“ css=“.vc_custom_1646935537431{padding-top: 40px !important;padding-right: 40px !important;padding-bottom: 40px !important;padding-left: 40px !important;background-color: #f3eee9 !important;border-radius: 10px !important;}“]

Obraz: Ján Glózik – Peru

[/vc_column_text][/vc_column_inner][/vc_row_inner][/vc_column][vc_column width=“1/3″][vc_single_image image=“7284″ img_size=“full“ parallax_scroll=“no“][/vc_column][/vc_row][vc_row][vc_column][/vc_column][/vc_row][vc_row full_width=“stretch_row“ mobile_bg_img_hidden=“no“ tablet_bg_img_hidden=“no“ woodmart_parallax=“0″ woodmart_gradient_switch=“no“ row_reverse_mobile=“0″ row_reverse_tablet=“0″ woodmart_disable_overflow=“0″ css=“.vc_custom_1646138498834{padding-top: 15px !important;padding-bottom: 15px !important;background-image: url(https://oravakafe.najhaly.sk/wp-content/uploads/2021/04/pozadie_prechod_2.png?id=7229) !important;}“][vc_column width=“1/4″][vc_row_inner][vc_column_inner][vc_single_image image=“7361″ img_size=“full“ parallax_scroll=“no“][/vc_column_inner][/vc_row_inner][/vc_column][vc_column width=“3/4″][vc_column_text text_larger=“no“]

  Kamil Peteraj

Kamil Peteraj je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej piesňovej tvorby.
Textársky debutoval albumom skupiny Prúdy Zvoňte, zvonky, spolupracoval a naďalej spolupracuje s významnými interpretmi (Hammel, Varga, Žbirka, Gombitová, Lehotský, Lipa, Patejdl, Grigorov, Kristína) a s mnohými ďalšími, ktorí sa stali neodmysliteľnou súčasťou novodobej hudobnej scény.

Je to textár, básnik, aforista, dramaturg, ktorý vydal množstvo zbierok poézie a piesňových textov. Získal viacero literárnych ocenení – napríklad ako prvý slovenský básnik dostal za svoj básnický debut Sad zimných vtákov roku 1966 cenu medzinárodného PEN klubu, v roku 2014 cenu SOZA pre textára najhranejších hudobných diel a Veľkú cenu SOZA za celoživotné dielo. Spolu s Martinom Augustínom je autorom exkluzívnych publikácií Toto je moja reč a Texty v obrazoch, obrazy v textoch, ktoré sa stretli s mimoriadnym čitateľským ohlasom.

Kamil Peteraj patrí medzi najpredávanejších slovenských básnikov. Jeho básne sú preložené do viacerých jazykov.[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row][vc_row full_width=“stretch_row“ mobile_bg_img_hidden=“no“ tablet_bg_img_hidden=“no“ woodmart_parallax=“0″ woodmart_gradient_switch=“no“ row_reverse_mobile=“0″ row_reverse_tablet=“0″ woodmart_disable_overflow=“0″ css=“.vc_custom_1646138498834{padding-top: 15px !important;padding-bottom: 15px !important;background-image: url(https://oravakafe.najhaly.sk/wp-content/uploads/2021/04/pozadie_prechod_2.png?id=7229) !important;}“][vc_column width=“1/4″][vc_row_inner][vc_column_inner][vc_single_image image=“7360″ img_size=“full“ parallax_scroll=“no“][/vc_column_inner][/vc_row_inner][/vc_column][vc_column width=“3/4″][vc_column_text text_larger=“no“]

  Ján Glózik

Srbský maliar a grafik je predstaviteľ tzv. Kovačickej insity. Kovačica je obec v Srbsku, kde žijú a svoju pôvodnú kultúru a zvyky udržiavajú Slováci, ktorí sa na tam prisťahovali okolo roku 1784.

Preto sa častými motívmi jeho obrazov stali situácie z každodenného života a práce dedinských ľudí. Na jeho obrazoch sú znázornené práce na poli, zimné krajinky, muzikanti, zvyky a obyčaje jeho rodákov -Slovákov z Kovačice. Pestrým koloritom znázorňuje život rybárov, objavujú sa aj biblické motívy.

Jeho dielo grandióznych rozmerov, venované oslave 1150 výročia príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, je vystavené na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Za toto dielo vtedajší podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák maliarovi odovzdal striebornú plaketu za tvorivosť a propagáciu slovenského insitného umenia v Srbsku, za rozvoj slovensko-srbských vzťahov v oblasti kultúry a prezentáciu Slovenskej republiky v zahraničí.[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row]

Obal kávy Peru vytvoril svojím typickým „maľbopisom“ s ľudovými prvkami Ján Glózik. Prepojenie Oravy a Peru v maliarskej skratke zachytáva príbeh kávovníkového zrna a jeho plavbu do Oravakafe.

Obraz: Ján Glózik – Peru

Text: Kamil Peteraj